Ľubomíra Hudáková

Moje prvé stretnutie s hudobným nástrojom sa začalo, keď som mala 6 rokov. Vtedy sa moji rodičia rozhodli, že ma prihlásia na vtedajšiu Ľudovú školu umenia (ĽŠU),  aby som sa naučila hrať na klavíri. Začiatky boli všelijaké, také isté ako majú dnešné deti – raz sa  chcelo cvičiť na klavíri raz nie, ale vďaka mojim rodičom, som úspešne ukončila vtedajšiu ĽŠU a začala študovať na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove odbor Hudobná výchova a Ruský jazyk a literatúra.

 

Počas piateho ročníka na PdF v Prešove som externe učila na ĽŠU vo Svidníku hru na klavíri. Tu som mala možnosť bližšie sa oboznámiť s prácou učiteľa tejto školy. Preto po ukončení vysokoškolského štúdia som sa rozhodla naďalej zotrvať na škole a venovať sa umeniu v tejto rovine. Od roku 1989 do 2011 som vyučovala hudobnú náuku a hru na klavíri a v roku 1993 som sa stala riaditeľkou ZUŠ vo Svidníku.

 

Ako interná učiteľka umeleckej školy som sa stala aktívnou členkou speváckeho učiteľského zboru vo Svidníku, ktorý v  čase neprítomnosti dirigentky, som dirigovala zbor na rôznych spoločenský a kultúrnych podujatiach. Bola to pre mňa veľká pocta, ale zároveň aj skúška, ktorú som zvládla dôstojne. Možno aj preto po niekoľkých rokov som na ZUŠ vo Svidníku založila detský spevácky zbor, a zároveň som  sa zúčastňovala  rôznych speváckych súťaží  aj ako členka poroty.

 

Počas praxe som absolvovala niekoľko zaujímavých školení, z ktorých získané poznatky  aplikujem vo vyučovaní, ako napr.  priebežné vzdelávanie na tému Interdisciplinárny cyklus pre učiteľov humanitných a umeleckých predmetov. Toto vzdelávanie bolo veľmi zaujímavé z toho dôvodu, že časť hodín sme absolvovali aj vo Viedni s možnosťou priamej účasti na hodinách  „pre nich špeciálnej ZUŠ“ a návštevami mnohých múzeí, galérií, ale aj pamätných miest niektorých významných hudobných skladateľov. Ďalším zaujímavým a prínosným  školením bolo priebežné vzdelávanie na tému Muzikoterapia a etnopedagogika v Prešove.

 

Po 22 rokoch som sa presťahovala do Malinova, kde som vykonávala nie pedagogickú činnosť, ale kontakt s hudbou a s hudobným nástrojom pretrvával naďalej. Pracovať s deťmi  v oblasti umenia pre mňa znamená zažiť mnoho výnimočných chvíľ, ktoré im otvárajú cestu do hudobného sveta a preto som s potešením prijala ponuku opäť venovať sa pedagogickej činnosti na SZUŠ ARTIMO v Malinove, kde môžem svoje bohaté poznatky a skúsenosti odovzdať mladým nadaným umelcom.

Zdieľať príspevok:

Share on facebook
Share on google
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on print
Share on email